Ctihodný Sati Santikaro
Ctihodný Sati Santikaro sa narodil na Štedrý deň v roku ohnivého draka na strednom Považí. Študoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, kde ho najviac priťahovali predmety ako filozofia, náboženstvo, etika a psychológia. Štúdium ukončil na prelome milénia s magisterským titulom.
Ctihodného Sati Santikara zaujímalo hľadanie hlbšej pravdy o sebe i o živote už od mladosti. Ako šestnásťročný sa zúčastnil prvého meditačného sústredenia a od tej doby pravidelne navštevoval rôzne meditačné kurzy a semináre. Počnúc Oshovými a zenovými meditáciami, cez kurzy rozšíreného vedomia, až po taoizmus, či rôzne orientálne formy duchovného liečenia.
V prvom roku tretieho tisícročia sa Ctihodný Sati Santikaro stretol s malajzijským budhistickým mníchom Bhante Sujivom a pod jeho vedením sa v nasledujúcich troch rokoch zúčastňoval meditačných, prevažne vipassanových ústraní.
V roku 2004 odišiel do Malajzie, kde podstúpil meditačný výcvik pod vedením známeho barmského učiteľa meditácie Sayadaw U Panditu. Po skončení ústrania bol 12. novembra 2004 vysvätený ako budhistický novic (samanéra) v Lunas Buddhist Hermitage v Malajzii. Tu mu bola 14. decembra 2007 udelená aj vyššia ordinácia na théravádového mnícha (bhikkhu) rešpektovanými barmskými učiteľmi Sayadaw U Candima a Sayadaw Dr. Sunanda.
Keďže získanie dlhodobých víz v Malajzii je pre budhistického mnícha veľmi zložité, Ctihodný Santikaro sa po dvoch rokoch rozhodol pokračovať v meditačnej praxi a mníšskom výcviku v susednom Thajsku. Podmienkou pre udelenie víz v tejto krajine však bolo prijatie vyššej ordinácie aj v thajskom mníšskom ráde. Ordinačná ceremónia v lesnej tradícii (Dhammayut) sa uskutočnila 13. apríla 2009 v kláštore Wat Thung Pho s významným preceptorom a opátom provincie Buriram, Ctihodným Luang Phor Art (Phra Ratchphisansuthi Avuddhapañño).
Ctihodný Sati Santikaro sa pred prijatím thajskej ordinácie nevzdal svojej barmskej ordinácie (t.j. nedisroboval z barmskej tradície), a dodnes je nositeľom oboch vyšších vysvätení, pričom používa obe mníšske mená udelené jeho preceptormi: Satindriyo ("Ten so schopnosťou všímavosti") a Santikaro ("Ten, ktorý šíri pokoj"). Ako théravádovému mníchovi s vyše desaťročnou praxou (teda viac než 10 vassa) mu prináleží aj úctivé oslovenie Théra (Starší).
V rámci svojho mníšskeho pôsobenia a rôznych misií, navštívil Ctihodný Santikaro väčšinu krajín juhovýchodnej Ázie, najmä Thajsko, Indonéziu, Malajziu, Singapur, Barmu, Laos, Kambodžu a Indiu.
V rámci svojho mníšskeho pôsobenia a rôznych misií, navštívil Ctihodný Santikaro väčšinu krajín juhovýchodnej Ázie, najmä Thajsko, Indonéziu, Malajziu, Singapur, Barmu, Laos, Kambodžu a Indiu.
Po 15 rokoch náročného výcviku v mníšskom ráde a cestovania po krajinách juhovýchodnej Ázie sa Ctihodný Santikaro rozhodol vrátiť do rodného kraja, kde založil občianske združenie Santikaram Association Slovakia a meditačné centrum Santikaram Lesný Chrám.
Okrem meditácie, východných náboženstiev a filozofie, priťahovalo Ctihodného Santikara aj umenie slova, predovšetkým poézia. Jeho prvé básne sporadicky vychádzali v literárnom časopise Dotyky, a to v rokoch 1996, 1997, 1998 a 1999. Za svoje krátke básne získal Čestné uznanie v literárnej súťaži Cena Albína Vrteľa (2001) a v nasledujúcom roku (2002) mu bola v rovnomennej súťaži udelená aj Prémia.
Od svojho vysvätenia na budhistického mnícha sa Ctihodný Sati Santikaro nezúčastňuje literárnych súťaží. Naďalej však pokračuje v písaní poézie v štýle japonských krátkych básní, nazývaných haiku, ktoré tvoria i obsah tohto blogu - Zápisky putujúceho mnícha, a ktoré sú publikované na jeho Facebook profile.